Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 27. máj 2018, Nedeľa
 

Poslanci rokujú o nových pravidlách azylového konania

10. 05. 2018

Národná rada vo štvrtok 10. mája 2018 posunula do druhého čítania návrh novely zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle z dielne ministerstva vnútra, ktorý 20. apríla 2018 schválil kabinet. Novela  transponuje do slovenského právneho poriadku čl. 31 ods. 3 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie).

 

Zmeny v zákonných lehotách

V zmysle spoločných európskych pravidiel bude mať ministerstvo vnútra  v konaní o azyle základnú lehotu na rozhodnutie namiesto doterajších 90 dní až 6 mesiacov. Lehotu bude možné aj predĺžiť, a to najviac o 9 mesiacov. Bude to napríklad v prípade, keď pred rozhodnutím bude nevyhnutné posúdiť zložité skutkové a právne otázky, alebo aj vtedy, ak žiadateľ o azyl nespolupracuje či  iným spôsobom sťažuje posudzovanie jeho žiadosti. Následne, ak to bude nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, bude možné túto lehotu znovu predĺžiť, a to  najviac o 3 mesiace. 

Zároveň sa zavádza nová možnosť prerušenia konania o udelenie azylu najviac na 6 mesiacov /a to aj opakovane, pričom celková doba prerušenia nesmie presiahnuť 15 mesiacov/ v prípade, ak situácia v krajine pôvodu žiadateľa je neistá, pričom tento stav sa pokladá za dočasný. V týchto prípadoch však musí naša krajina informovať Európsku komisiu a rozhodnúť o  žiadosti najneskôr do 21 mesiacov.

Dopĺňa sa nový dôvod neposkytnutia doplnkovej ochrany a dôvod neudelenia azylu na účel zlúčenia rodiny. Ministerstvo vnútra bude po novom žiadať stanovisko (predtým vyjadrenie) k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu okrem Slovenskej informačnej služby aj od Vojenského spravodajstva. Spravodajské služby budú posudzovať žiadateľa pre bezpečnosť SR z hľadiska ohrozenia záujmov, ochrana ktorých patrí do ich pôsobnosti. Nesúhlasné stanovisko bude dôvodom pre neposkytnutie doplnkovej ochrany či  azylu na účel zlúčenia rodiny.  

Rozšíria sa aj dôvody zániku azylu a doplnkovej ochrany

Ak osoba, ktorej bol v SR udelený azyl nadobudne štátne občianstvo iného štátu EÚ, prestane byť v SR azylantom -  azyl jej zanikne. Rovnako azyl zanikne aj vtedy, ak získa azyl v inom členskom štáte EÚ z dôvodu prenasledovania. V praxi totiž nie je možné vylúčiť situácie, že azyl môže žiadateľ získať vo viacerých krajinách EÚ.

Ak osoba, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu EÚ, alebo ak jej bol udelený azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom EÚ.   

Zavádza sa nový dôvod odňatia azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny alebo z humanitných dôvodov, a tiež nový dôvod zrušenia doplnkovej ochrany poskytnutej na účel zlúčenia rodiny, a to v  prípade, ak takýmto osobám udelí pobyt bez časového obmedzenia iný štát.

Povinnosti azylantov

Azylanti a osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou budú mať povinnosť bezodkladne oznámiť, že nadobudli štátne občianstvo, taktiež že získali inú formu medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte EÚ, a tiež povinnosť oznámiť, že získali v inom štáte pobyt bez časového obmedzenia.

Návrh zákona tiež  spresňuje úpravu viacerých povinností a práv žiadateľov o udelenie azylu, ako napríklad právo zdržiavať sa na území SR. Zároveň prináša ďalšie zmeny, ktorých potreba úpravy vyplynula z poznatkov pri aplikácii azylového zákona v praxi.

Novelizovaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 20. júla 2018. Dátum ako najneskorší ustanovuje spomínaná procedurálna smernica, transpozíciou ktorej sa u nás zavŕši druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.